PŁYTY A-Z  :                                                    
│  B  │ C │ D │ E │ F │ G │ H │  J  K │ L│ M│ N │ O P │ Q │ R │  T  │  U  │   │ W  Y Z

2019/12/31

David Kollar "Sculpting In Time"




Czeski gitarzysta i kompozytor David Kollar porusza się stylistycznie w obrębie awangardy. Muzyk mający na swym koncie współpracę z m.in. światowej sławy perkusistą Patem Mastelloto i włoskim trębaczem Paolo Raineri (wraz z nimi tworzył trio KoMaRa), jest też cenionym twórcą muzyki filmowej.
"Sculpting In Time" to kolejny po "R.M.X.2016" (2016), "Notes from the Underground" (2017) i "Illusion of a Separate World" (2018) album gitarzysty, na którym w autorskich utworach inspirowanych filmami Andrzeja Tarkowskiego wspomagają go tacy muzycy jak trębacze Erik Truffaz i Arve Henriksen, gitarzysta Christian Fennesz, oraz sam Pat Mastelotto, pojawiający się w roli... recytatora wiersza Borysa Pasternaka wplecionego w jeden z utworów.
Album ukazał się 1 grudnia.

Robert Ratajczak

__________________________________________


David Kollar: Sculpting In Time
CD 2019, Hevhetia HV 0190-2-331

program:
  1. Tendre Lundi
  2. At dusk
  3. A.T.
  4. Episode 1
  5. Sick Doll's dream
  6. Episode 2 (Johan)
  7. Deeper to the Fog
  8. The Path
  9. Episode 3 
10. Reflections
11. SunLight
12. Prisoner of Time
13. B. 639
14. Balada for Jozef 

personel:
David Kollar - gitary, ronroco, guitalele, elektronika, syntezator, sound processing, bass
Erik Truffaz, Arve Henriksen - trąbka
Pat Mastelotto - recytacja
Christian Fennesz - gitara, syntezator, elektronika
__________________________________________

tekst wydawcy:

David Kollar a jeho sólový album "Sculpting in Time" (Hevhetia 2019) - mimoriadny gitarista komponujúci/hnetúci mimoriadnu hudbu s výnimočnými spoluhráčmi: Erikom Truffazom and Arve Henriksenom (trúbky), Christianom Fenneszom (gitara & electronika), Patom Mastelottom (bubeníkom King Crimson, tentoraz dokonca čítajúcim Pasternakovu báseň…). Toto hudobné dielo je primárne inšpirované poetikou legendárneho filmového režiséra Andreja Tarkovského na mnohých explicitných aj implicitných úrovniach: pričom Kollarova inklinácia k jeho filmom (najmä Stalkerovi a Zrkadlu) nie je ani náhodná ani módna, ale signifikantná. Je totiž spätá s vnútornou energiou nostagie, túžby a hľadania hlbšieho zmyslu našich nepredvítateľných životov. Jeho introspektívne hudobné skladby sú výrazom pýtania sa na naše najskrytejšie, pálčivé existenciálne pnutia. Niekedy znejú zmierlivo, inokedy znepokojivo, postupne vás prenesú hlboko dovnútra, kde možno nájdete niečo zabudnuté, no dôležité, čo vo vás napokon vyvolá nezvyčajnú katarziu...
Julo Fujak